Rovno na obsah Rovno na menu
Menu
Obec Hranovnica
Obec
Hranovnica

Krasová lokalita Hranovnické pleso

krasLokalita sa nachádza pri severnom okraji Slovenského raja, 3 – 4,2 km ssv. od obce Vernár a to na ľavých svahoch a v doline Teplého potoka, ktorý je ľavostranným prítokom Vernárskeho potoka (obr. povrchová mapa ). Najväčší rozmer krasových hornín – travertínového telesa je 1,7 x 0,75 km a celej lokality 1,85 x 1,25 km. Najnižšie miesto 670 m n. m. je v doline Vernárskeho potoka, najvyššie 1025 m n. m. v severozápadnej časti územia a podľa prevýšenia patrí lokalita k nižším pahorkatinám. Odraz nekrasových hornín v okolí travertínov vo vývoji reliéfu je slabý. Prevláda fluviokrasový rezaný rázsochový hornatinový reliéf. Na plochách tvorených travertínmi je to však reliéf skalných stien a menších brál, prerušovaný plochými, mierne sklonenými travertínovými terasami. Zo západu vstupujú do lokality karbonátové horniny jednotky Veľkého boku, na ktorých sa nachádza málo rozvinutý kras monoklinálnych chrbtov.

Pravdepodobne R. Kettner (1937) sa ako prvý zaujímal o zložitú geologickú stavbu lokality a opísal tu zo štvrtej dolinovej terasy s CaCO3 inkrustované stielky rias – parožnatiek (Chara). Najviac pozornosti lokalite venovali V. Ložek – F. Prošek (1957), V. Stárka (1962) a V. Ložek (1963) z hľadiska skrasovatenia, veku a paleontológie. Stručné hydrogeologické pomery opísal V. Hanzel (1970, 1975). Podrobný opis lokality, jej geologických, hydrogeologických a krasových pomerov spracoval L. Novotný (1989). Pozornosť travertínom a ich krasovým javom venoval P. Mitter (1979).

kraskrasV okolí výskytu travertínov a v ich podloží sa nachádzajú nekrasové horniny karbónu a permu (mladšie prvohory) hronika (zlepence, pieskovce, bridlice). Na juhozápadnom okraji travertínov vystupuje tektonicky ohraničený klin slienitých vápencov a slieňov (neokóm, druhohory) jednotky Veľkého boku, ktoré sčasti sú aj v podloží travertínov.

Rozloha dvoch základných typov pramenných vápencov (Ložek, 1973) travertínov a štruktúrnych penovcov lokality je cca 0,62 km2. Výskyty majú súvislú dĺžku 1,7 km a výškové rozpätie ich výskytov od Vernárskeho potoka až na terasu Hincava je 210 m. Vznikli v priebehu kvartéru vyzrážaním uhličitanu vápenatého zo slabo mineralizovaných a do 200 C teplých prameňov, ktoré tu aj teraz vyvierajú z hlbokého podložia a sedimentujú z nich štruktúrne penovce. Z takýchto penovcov vznikali v priebehu kvartéru litifikáciou travertíny. Travertíny sa nachádzajú na ľavých, severných svahoch Teplého potoka v troch výrazných terasách, ktoré na východnom a južnom obvode majú bralný reliéf a sú navzájom prepojené.

kras

Najnižšia z nich (sI.) 30 m nad Vernárskym potokom vznikla v teplej klíme interglaciálu riss/würm, stredná (sII.) Malacinová (125 m na potokom) v interglaciáloch stredného pleistocénu a najvyššia (sIII.) Hincava (165 m nad potokom) v interglaciáloch starého pleistocénu. V tomto poradí stúpa pevnosť travertínov, ale zároveň aj ich tektonický a denudačný postih a stupeň krasovatenia. Hrúbky travertínových terás sú: sI. – 20 – 40 m; sII. – 30 – 60 m; sIII. – 10 – 30 m. V travertínoch terasy sI. sú zistené (Ložek in Huňa a kol., 1985) stopy paleolitického osídlenia z posledného interglaciálu. Na báze travertínov sú polymiktné brekcie hrubé 0,5 – 3 m, ktoré sú fosílnymi sutinami, na ktoré sedimentovali travertíny.

Štruktúrne penovce (miestami aj sypké) vytvárajú v doline Teplého potoka stupňovité terasy a kaskády. Vznikali od starého holocénu až do súčasnosti. Penovce v doline sa vyskytujú vo výškovom rozpätí 125 m a ich hrúbka kolíše od 5 do 40 m. Na ich povrchu nie sú stopy krasovatenia okrem ponorov Teplého potoka.

kras

Pre ohraničenie travertínov, vývoj krasových javov a ohraničenie voči nekrasovým horninám okolia, sú významné tektonické zlomy jz. – sv. smeru patriace pohorelskej zlomovej zóne. Zo vzájomnej pozície hornín v okolí zlomov vyplýva, že počas kvartéru pozdĺž zlomov poklesávali juhovýchodné bloky. Významné sú aj priečne zlomy jv. – sz. smerov s poklesmi severovýchodných blokov, čo sa výrazne prejavuje v stupňovitom vývine penovcových terás v doline Teplého potoka. Význam zlomov oboch smerov je aj hydrogeologický – na ich krížení vystupujú mineralizované vody (teplice) hlbšieho obehu z karbonátov jednotky Veľkého boku na povrch.

 

Text, mapy povrchu a jaskýň sú prevzaté, skopírované a upravené z publikácie autorov: RNDr. Ladislav Novotný – Ing. Ján Tulis, 2005: Kras Slovenského raja. Knižné centrum Žilina.
Autor všetkých priložených fotografií je Ing. Jozef Váš.
Viac informácií o krasových útvaroch Slovenského raja sa dozviete na stránke 

www.speleoraj.sk

 

 

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
26 27 28 29 1 2 3
4 5 6 7 8 9 10
11 12 13 14 15 16 17
18 19 20 21 22 23 24
25 26 27 28 29 30 31

Pranostiky

Pranostika na akt. mesiac

Marcový sneh jed, aprílový hnoj.

Počasie

dnes, sobota 2. 3. 2024
slabý dážď 9 °C 5 °C
nedeľa 3. 3. zamračené 8/5 °C
pondelok 4. 3. oblačno 11/5 °C
utorok 5. 3. dážď so snehom 9/4 °C

Mobilná aplikácia

Sledujte informácie z nášho webu v mobilnej aplikácii - V OBRAZE.