Sládkovičova 398/14, 059 16 Hranovnica
IČO: 00326224
DlČ: 2020674898
Prvá písomná zmienka o Hranovnici pochádza z roku 1294, väčšina historikov sa však domnieva, že existovala už pred týmto dátumom. Jej vznik kladú rôzne: pravdepodobne do polovice alebo do 70-tych rokov 13. storočia. Pričiniť sa o to mali cisterciti za pomoci šoltýsa Hildebranda, pričom osadníci mali byť prevažne Nemci. Pri tomto tvrdení sa spravidla vychádza z listiny Belu IV. z roku 1260, ktorou potvrdil donáciu na hranice štiavnického opátstva na základe staršej listiny vydanej jeho bratom Kolomanom.
Výskum dokázal, že založeniu obce Hranovnica predchádzalo založenie kláštora ku ktorému došlo v roku 1223. Založiť ho dal Koloman a so sebou priviedol do Uhorska mnoho Nemcov. Po roku 1270 si mnísi územie okolo kláštora a severné pobrežie Hornádu ponechali pre seba a ostatné územie vydali prenajímateľom – šoltýsom, aby tu založili jednotlivé osady. Tak vznikla aj Hranovnica.
Obec bola majetkom Štiavnického opátstva v rokoch 1223 – 1542 vo vlastníctve cistercitov. Potom prechádzala rôznymi vlastníkmi v zálohe. Posledným majiteľom v rokoch 1776 – 1945 bolo spišské biskupstvo.
Prevláda názor, že názov obce je odvodený od slova granica – hranica. Pravdepodobne preto, že leží na hranici medzi Spišom a Gemerom, alebo snáď aj Uhorska a Poľska. Jej názov sa dochoval v rôznych podobách Granich (1294, 1320), Greniz, Grenic (1321, 1328), Grenicz (1423), Hranowycza ( 598), Hranowcze (1773) a v roku 1786 sa už stretávame s dnešným názvom v podobe Hranownicza.
Zo stredovekých dejín obce sa zachovalo pomerne málo dokumentov. Za veľmi dôležitú sa považuje listina z roku 1294, kde sa nachádza prvá písomná zmienka o obci, ale aj ďalšie dôležité údaje o obci, medzi ktoré môžeme zaradiť údaje o pivovare, mlyne či rybníku. Keď v roku 1347 uhorský kráľ Ľudovít Veľký udelil spišskému cisterciatskému kláštoru právo súdnictva svojich poddaných, dostali sa i občania Hranovnice pod ich jurisdikciu.
Z ďalších dochovaných udalostí je potrebné spomenúť veľkú neúrodu v rokoch 1313 – 1314, nájazdy kobyliek v rokoch 1338 – 1474, či veľkú suchotu v roku 1473, kedy od jari až do novembra nepršalo a všetko vyschlo, lesy horeli od horúčavy.
Z ďalších nešťastí je potrebné uviesť zemetrasenia ( 1443 a 1453 ). Taktiež morové choroby, ktoré postihli obec viackrát.
Občania obce sa už v stredoveku živili okrem roľníctva aj baníctvom, ktoré malo tak veľký rozsah, že sa o stredovekej obci hovorí ako o banskom mestečku.
Vpádom tureckého vojska do Uhorska sa začalo obdobie novoveku, ktoré sa odrazilo v živote obce, ktorý, zdá sa, pokračoval plynule ďalej.
Tu sú niektoré významné udalosti z tohto obdobia:
Hincava: od Hranovnického Plesa na západ bola už v 13. storočí osada Hench,Hincendorf. Podľa názvu by mohla byť nemeckou osadou. Osadníci sa zaoberali baníctvom. Zanikla za časov husitov. R.1666 je Hincava majerom s roľami a lúkami, ktoré árendovali hranovničania, pokúsiac sa privlastniť si ho. Od času jezuitov je lesom s lúkami.
Borzov: roku 1320 opát Ján a konvent chcel rozšíriť majetok kláštora dal v lese Borzov 60 lánov na založenie osady. Osadníci dostali 17. ročnú lehotu. Často panujúci mor vykynožil ľudí a tak toto osadenie pravdepodobne znemožnil. Neskoršie, ako podnes, spomína sa len ako les Borzov. Ešte v súčasnosti je možné vidieť základy domov tejto osady.
Falštín: malá osada, ktorá sa nachádzala na východ od Vernára pri hore Sokolia skala sa spomína v roku 1310. Osada sa spomína ešte v roku 1320, keď bola majetkom štiavnického opátstva. Kedy zanikla sa presne nevie.
Stríž: pod týmto názvom sa v roku 1412 objavuje ako samostatná osada, jej existencia sa predpokladá už pred založením Štiavnického kláštora. Ležala na oboch stranách potôčika, v doline medzi Striebornou a Zámčiskom. Svoj chotár mala medzi Ugovským a Štiavnikom. Jej obyvatelia mali strážiť okoloidúcu cestu a zrejme prispievali aj na existenciu hradiska na Zámčisku. Zanikla údajne v roku 1431, keď na Spiš vtrhli husiti. Územie Stríža bolo pridelené k Ugovskému.
Ugovské: uprostred panstva medzi Kubachmi a Hranovnicou založili cisterciti gangriu (akoby ústredný majer) z územia niekdajšieho Stríža, ktorý bol známy pod menom Ugovské. Tu si zriadili vzorné hospodárstvo, taktiež sa darilo potrebnému včelárstvu. Tento majer na pravom brehu Hornádu bol vlastne malý kláštor s kaplnkou a obvyklými budovami, náradím a dobytkom. V roku 1911 biskup Párvy predal celé Ugovské Kubachom a Hranovnici, ktorý aj budovy zabrali tak, že po nich niet ani len znaku.
Zámčisko: stredoveká výstavba sa predpokladá po tatárskom vpáde. Hradisko má pretiahly elipsovitý tvar smerom JV – SZ. Rozložené je do svažitého terénu horského chrbta, pričom vyššie situovaná časť tvoriaca jeho akropolu je v areáli oddelená hlbokou priekopou. Opevnenie hradiska pozostáva z jedného priebežného valu, vzniknutého jednoduchým nakopením zeminy, ako to môžeme pozorovať v úseku, kde bol porušený výstavbou vleku, ako i v záreze lesnej cesty v jeho JJV časti. Aj keď nevieme, kedy presne osada zanikla, najčastejšie sa uvádza husitský vpád, zdá sa však najpravdepodobnejšie, že zanikla v priebehu 15. storočia.
Zdroj: Peter Roth a kol.: Dejiny obce Hranovnica
Môže vás zaujímať
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |
9 | 10 | 11 | 12 | 13 | 14 | 15 |
16 | 17 | 18 | 19 | 20 | 21 |
22
1
|
23 | 24 | 25 | 26 | 27 | 28 | 29 |
30 | 31 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 |
Keď v októbri mrzne a sňaží, budúci január teplom blaží.