Sládkovičova 398/14, 059 16 Hranovnica
IČO: 00326224
DlČ: 2020674898
Švábove č.66
059 12 p. Hôrka
tel.: 052 / 77 93 377
mobil: 0918 145 505
Vznik nášho, prv samostatného cirkevného zboru s vlastným chrámom, kňazmi a učiteľmi, ktorý býval aj sídlom seniorov, nevieme ustáliť. Prvý časový úsek, ktorý sa viaže k nášmu cirkevnému zboru, je rok 1545. Vtedy, ako sa dozvedáme z niektorých prameňov – Hranovničania sa za Nemcov pokladali a „ čo Nemec, to luterán“. V roku 1587 bol okres hornohornádsky nehlásený za luteránsky. Cirkevný zbor mal vlastný chrám, školu, majetok i kňaza. Aj keď v obci bolo viac evanjelikov ako katolíkov, bol v roku 1674 chrám vrátený katolíkom. Ďalším dôležitým časovým medzníkom je rok 1747. To už zbor nemá ani chrám, ani školu, ani kňaza. Jezuiti násilným spôsobom vyhnali učiteľa i farára a majetky si privlastnili. 120 občanov Hranovnici sa vrátilo na katolícku vieru.
Cisár Jozef II. v roku 1781 vydal tolerančný patent, ktorým dovolil protestantom vydržiavať súkromné služby Božie a na miestach, kde žije aspoň sto duší, postaviť modlitebnicu a i školu. V Hranovnici to prišlo vhod, niektoré rodiny, cítiac sa Nemcami, odpadli od katolíckej viery. Také boli rodiny: Štolc, Barborka, Slavkovský a iné. V roku 1798 bolo ich 62 duší. Navštevovali miestnu katolícku školu, na služby Božie však chodili do Batizoviec, kam patrili ako fília cirkevného zboru. Takýto stav trval do roku 1835 (1843 ?), keď vo Švábovciach bola zriadená samosprávna evanjelická fara. Tam bola pridelená aj Hranovnica. Evanjelickí veriaci v Hranovnici začali opätovne prejavovať túžbu po vlastnom chráme. Vtedy počítala hranovnická fília len 110 duší. Seniorálne presbyterstvo pochválilo horlivosť evanjelikov v Hranovnici a vyslovilo sa, že vybudovať chrám morálne i hmotne podporí.
Keď cirkevný zbor požiadal obecné predstavenstvo o povolenie stavby a vymeranie pozemku, obecné predstavenstvo stavbu povolilo, ale miesto určilo von z dediny, povedľa cigánov, čo sa evanjelikov nemilo dotklo. Veľmi sa pohoršil najmä horlivý cirkevník Ondrej Kukla a manželkou Máriou, rod. Slavkovskou, ktorý dal do daru cirkvi celý svoj majetok – dom s bočnými budovami, dve záhrady a 12 jutár zeme. V jednej z darovaných záhrad postavili si evanjelici chrám.
Dňa 2.júla 1855 dostala Hranovnica od stoličnej vrchnosti kladnú odpoveď na výstavbu chrámu. Avšak kvôli cholere, ktorá bolestivo postihla i Hranovnicu, bol základný kameň položený až na jar 2. apríla 1856. V tom istom roku bol chrám vymurovaný, pokrytý a zaobstaralo sa vnútorné zariadenie, vrátane organa, ktorý bol za 90 forintov zakúpený zo Šváboviec. Pri zariaďovaní chrámu sa podieľali viaceré cirkevné zbory a senioráty. Dobšiná darovala oltár, Švábovce drevo, mládež spišsko – sobotská kríž na oltár, kežmarská mládež svietniky na oltár. Takto všetkým opatrený chrám Boží bol v 24. nedeľu po sv. Trojici – 22.novembra 1857 posvätený a odovzdaný do užívania. Posviacku vykonal senior Gustav Wittchen spolu s Ľudovítom Toppenzerom, farárom z Levoče a Karolom Hrenčíkom, domácim farárom. Slávnostnú kázeň na základe žalmu 122 mal niekdajší Švábovský kňaz Karol Kellner. Keď evanjelici videli, že odňatá škola im nebude vrátená, v roku 1862 pribudovali k bytu jednu drevenú učebňu a v roku 1926 postavili novú školu, ktorá bola v roku 1945 poštátnená. Tu možno spomenúť aj mená posledných najznámejších učiteľov základnej školy evanjelickej a to: Michal Brusnický, Michal Pakši, Ján Borgula. Smutným dňom zboru bol 31. máj 1941. V noci bola neobyčajná búrka, počas ktorej udrel blesk do kostola. Poškodil strechu, okná, dvere chór a úplne zničil organ. Kostol bol opravený a po rôznych stavebných opráv z vnútra a opráv z vonku, slúži nášmu cirkevnému zboru dodnes. Tu sa môžeme schádzať na službách Božích a ďakovať za Božiu milosť, môžeme mať spoločenstvo pri Božom slove, môžeme nabrať silu a svetlo pre každodenný život.
Mocný je náš Boh. On nerobil zázraky len za čias Ježišovho pobytu na zemi. Boh činí zázraky každý deň. A Boh opäť potvrdil, že vypočúva aj naše modlitby. Tak tomu bolo aj v roku 1999, keď sa nám podarilo po 58. rokoch od cirkevného zboru vo Vranove n/Topľou zakúpiť a v deň Posviacky chrámu Božieho sprevádzkovať organ. Taktiež sa urobilo plynové vykurovanie kostola a zborového domu, bola upravená zborová miestnosť, ktorá je skutočne dôstojným miestom pre stretávanie sa detí i dospelých členov zboru na zborových aktivitách. Na zborovom dome sa v roku 2006 vymenili plastové okná. V súčasnosti prebieha v našom cirkevnom zbore zbierka pre obnovu strechy kostola, ktorú chceme po získaní dostatku finančných prostriedkov opraviť. Za to všetko, čo sa nám podarilo s Božou pomocou urobiť a vybudovať, ďakujeme Pánu Bohu, lebo sami by sme na všetko nestačili a preto sa na Pána Boha obraciame s úplnou dôverou a bez pochybnosti. Jemu patrí poďakovanie aj za duchovné dary, aj za sestru farárku. Jemu patrí poďakovanie aj za to, že sa môžeme pravidelne a bez akýchkoľvek obáv stretávať v chráme Božom a pri zborových aktivitách.
Zároveň však prosíme Pána Boha, aby všetkých našich bratov a sestry osvietil svojim svetlom pravdy a milosti a volal ich ku spáse a vernosti, aby sa zapojili do zborového života, aby navštevovali služby Božie, adventné a pôstne večierne, aby mohli žiť v Božej starostlivosti a láske. Lebo Božia láska nevyprcháva a Božie slovo zostáva vždy rovnako platné a sprevádza nás aj dnes, a je z Knihy proroka Izaiáša a znie:
„Ajhľa, Boh je moja spása, dúfam a nebojím sa, lebo Hospodin je moja sila a moja pieseň. On sa mi stal spasením“.
Môže vás zaujímať
Po | Ut | St | Št | Pia | So | Ne |
---|---|---|---|---|---|---|
28 | 29 | 30 | 31 | 1 |
2
1
|
3 |
4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 |
11 | 12 | 13 | 14 | 15 | 16 | 17 |
18 | 19 | 20 | 21 | 22 | 23 | 24 |
25 | 26 | 27 | 28 | 29 | 30 | 1 |
Zárí (september) – víno varí, ríjen (október) – víno pijem.