Základné informácie

Administratívne začlenenie

Obec Hranovnica patrí do Prešovského samosprávneho kraja a okresu Poprad.

Geografické pomery

Ak prichádzate do Hranovnice za pekného počasia, po prekonaní sedla pod Zámčiskom (921 m) sa vám zjaví na chvíľu panoráma Kráľovej Hole (1948 m). Potom zostupujete k miestnej časti Dubina, pričom Kráľovu Hoľu celkom zakryje Predná hoľa. Na juhovýchode vidno planiny Slovenského raja. A keď sa v strede obce obzriete naspäť, uvidíte nad sedlom, ktorým ste prišli, siluetu Gerlachovského štítu (2655 m), najvyššieho končiara Slovenskej republiky.

Obec sa nachádza v centrálnej časti Vikartovskej priekopy, 10 km južne od metropoly Spiša a Tatier – Popradu, na frekventovanej dávnej spojnici Spiša a Gemera, dnes na ceste 1. triedy z Popradu cez Dobšinú do Rožňavy. Spolu s obcami Spišské Bystré, Kravany, Vikartovce, Spišský Štiavnik a Vydrník ju od centra okresu oddeľuje hrebeň Kozích chrbtov.

Povrch

Územie obce sa nachádza vo východnej časti Fatransko–tatranskej oblasti, ktorá patrí k vnútorným Západným Karpatom a rozprestiera sa na častiach troch rozličných geomorfologických celkov.

Južnú polovicu katastrálneho územia vypĺňa Predná hoľa, časť Kráľovohoľských Tatier, najvýchodnejšieho podcelku Nízkych Tatier. Severná časť katastra sa šplhá po svahu Dúbravy až ku jej hrebeňu. Tá je podcelkom Kozích chrbtov. Oba masívy majú podobné horninové zloženie.

V časti Predná hoľa na ľavom brehu Vernárskeho potoka vzniklo následkom tektonického zlomu viacero puklín. Voda, ktorá nimi preteká, rozpúšťa vápence a tieto sa na povrchu vyzrážajú ako travertíny (prírodná pamiatka Hranovnické pleso).

Obec Hranovnica je pomerne vysoko položená. Vrstevnica s nadmorskou výškou 600 metrov nad morom ide popri severnom okraji intravilánu obce pokračuje západne od cesty smerom na miestnu časť Dubina, kde sa stáča k východu a v podstate vytyčuje zlomovú čiaru medzi kotlinou a pohorím. Stred obce (obecný úrad, kostol, hasičská zbrojnica) je v nadmorskej výške 610 m. Hrebeň Kozích chrbtov sa týči 260 – 290 m. nad obcou, najviac však 320 m vrcholom Zámčisko (921 m), ich južný svach je veľmi strmý. Dlhá dolina Vernárskeho potoka (len na území obce má okolo 5 km), ktorá s okolitými taktiež veľmi strmými svahmi zaberá južnú časť katastra.

Najvyšší vrchol na území katastra je na východnom výbežku Človečej hlavy (1269m). Je to nepomenovaná kóta s nadmorskou výškou 1176 m na hranici s katastrálnym územím obce Vernár.

Vodstvo

Základnú kostru vodných tokov na území obce tvorí rieka Hornád a jej prítoky, z ktorých je najvýznamnejší Vernársky potok rozdeľujúci katastrálne územie na východnú a západnú časť. Rieka opúšťa kataster obce na svojom 16 kilometri a na území SR ju čaká ešte 170 km.

Najvýznamnejší z prítokov – Teplý potok, ktorý vzniká spojením dvoch bystrín nad rekreačným strediskom Hranovnické pleso, je najzaujímavejší. Jeho voda dosahuje teplotu až 19,9°C – 20,1°C a ani za najtuhšej zimy nezamŕza. Potok sa vlieva do Vernárského potoka, ktorý ho v zime otepľuje natoľko, že ani tento potok až po jeho ústie do Hornádu nezamŕza.

Flóra a fauna

Lúky a pasienky v blízkosti obce sú zaujímavé počas celého vegetačného obdobia. Na jar tu rastie prvosienka vyššia, fialka voňavá a púpava lekárska. V lete je to šalvia lúčna, ďatelina lúčna, margaréta biela, iskerník prudký, lipkavec pravý a desiatky ďalších. Vyskytuje sa tu aj množstvo liečivých rastlín, ako napr. ľubovník bodkovaný, jahoda obyčajná, repík lekársky, rebríček obyčajný atď. Ani jeseň nie je bez kvetov. Rozšíreným druhom je jasienka obyčajná, horček rakúsky atď. Tok hornádu doprevádzajú porasty vŕb a jelše lepkavej.

Lesy, ktoré obklopujú obec sú rôzneho charakteru. Zo severnej strany sú to prevažne ihličnaté, v ktorých často prevláda smrek a jedľa. Z južnej strany sú to dubiny, kde okrem duba zimného rastie aj buk lesný a lipa malolistá.

Obec Hranovnica so svojou zachovalou prírodou je ukážkou typickej fauny s výskytom mnohých vzácnych a ohrozených druhov: jašterica obyčajná, vretenica obyčajná, bocian čierny, orol krikľavý, jastrab krahulec, sokol myšiar, pinka obyčajná, sýkorka uhliarka a pod. Zo šeliem majú v lesoch optimálne podmienky: kuna hôrna, líška obyčajná, vzácnejšie rys ostrovid, medveď hnedý a vlk obyčajný. Z párnokopytníkov sú hojné jeleň obyčajný, sviňa divá a srnec hôrny. Typickými druhmi polí a lúk sú škovránok poľný, prepelica poľná, straka obyčajná, strakoš obyčajný atď. Z rýb sa v rieke Hornád vyskytuje najmä pstruh potočný, lipeň obyčajný, hlaváč a mnohé ďalšie. Z vtákov sprevádzajúcich vodné toky sú to rybárik obyčajný, vodnár obyčajný a kačica divá. Výrazným druhom je bocian biely, ktorý tu pravidelne hniezdi.

Podnebie

Charakteristiky povrchu, najmä teplý južný svah Kozích chrbtov ovplyvňujú aj mikroklímu regiónu. Aj napriek nadmorskej výške 600 m patrí severná polovica obce do prechodnej zóny medzi mierne teplou až chladnou oblasťou mierneho podnebného pásma.Mikroklimatické charakteristiky sú ovplyvnené Teplým potokom, ktorého voda otepľuje aj Vernársky potok.Ďalším významným klimatickým činiteľom sú zrážky. Nadmorská výška je faktorom, ktorý pozitívne ovplyvňuje ich množstvo a priebeh počas roka. Letné mesiace sú na zrážky najbohatšie. Najmenej zrážok spadne v zimných mesiacoch. Podstatná časť zrážok v zimnom období spadne vo forme snehu a utvorí pri teplotách okolo 0° C a nižších snehovú pokrývku rôzneho trvania. V hlbokých dolinách a na severných svahoch sa sneh vyskytuje od októbra až do mája.

Ochrana prírody

V blízkosti obce majú spoločnú hranicu dva národné parky: Národný park Nízke Tatry a Národný park Slovenský raj, ktorého hranica prechádza južnou časťou katastra obce a ochranné pásmo zasahuje aj samotnú obec. Okrem toho na území obce a dnes súčasne aj na území NP Slovenský raj nájdeme chránenú prírodnu pamiatku Hranovnické pleso (chránená od r. 1984), kde je cieľom ochrany najmä výskyt travertínov. Na južných svahoch vrchu Zámčisko je národná prírodná rezervácia Hranovnická dubina vyhlásená v roku 1966. Cieľom ochrany je tam najsevernejší výskyt duba zimného.V blízkosti obce stojí ešte za zmienku národná prírodná rezervácia Vernárska tiesňava, nachádzajúca sa asi 2 km od južnej hranice jej chotára, ktorá bola vyhlásená v r.1966.

Charakter osídlenia

Obec má tri miestne časti: Hranovnické Pleso (tu sa nachádza rekreačné stredisko), Hámor a Dubinu. V časti Dubina je rozsiahla chatová a najmä chatková záhradkárska zástavba. Uvedené tri časti sú slabo osídlené (do 10 rodín v časti Dubina, 2 na Hranovnickom Plese, na Hámri nikto).

V obci prevažuje zástavba rodinnými domami. Ide o typicky vidiecku obec, ktorá vykazuje aj niektoré mestské prvky. V osemdesiatych rokoch vo viacerých etapách boli v obci vybudované vodovod a kanalizácia, čistička odpadových vôd (1990). Obyvateľstvo obce je prevažne slovenské, hlásiace sa k rímsko-katolíckemu náboženstvu. Svoje zastúpenie majú aj evanjelici.

Ekonomicko – geografická charakteristika

V ostatných desaťročiach prešla obec dvakrát ekonomickou transformáciou. Prvá prebiehala od roku 1948 do 80.tych rokov. Na počiatku tohto obdobia bolo zrušených viacero remeselných a priemyselných prevádzok (výrobňa modrotlače, píla, mlyn, atď.) a rozhodujúcim ekonomickým subjektom sa stal poľnohospodársky podnik (JRD). V tomto období väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva dochádzala za prácou do Svitu a Popradu.

V druhej transformácii, ktorá prebieha od roku 1990 sa zmenila ekonomika tradičných zamestnávateľov, rozvinuli sa súkromné výrobne a transformovali sa komerčné služby. Poľnohospodárske a lesnícke podniky, ktoré tiež zasiahla transformácia zostávajú tradičným odvetvím zamestnávajúcim približne tretinu ekonomicky aktívnych obyvateľov obce. Lesné hospodárstvo súvisí s komplikovanými vlastníckymi vzťahmi. V katastri obce sú lesy patriace rôznym vlastníkom z rôznych oblastí Slovenska. Lesné podniky, ktoré sú v obci obhospodarujú lesy aj v okolitých katastroch. Rozhodujúcim prvkom transformácie bol presun lesohospodárskej činnosti zo Štátnych lesov na urbariát, ktorý má sídlo v Hranovnici a obhospodáruje lesy združených súkromných vlastníkov a na spoločnosť Pro-Populo, ktorá má v Hranovnici lesnú správu a obhospodaruje cirkevné lesy.

Doprava

Rozhodujúcou dopravou je cestná doprava, obec je oddávna križovatkou cesty Poprad – Rožňava s cestou spájajúcou obce Vikartovskej priekopy. V katastri obce je 5 zastávok autobusovej dopravy. Dostupnosť k železnici a dokonca k letisku v Poprade je do pol hodiny.

Sektor služieb

V obci sú dve materské školy a základná škola, zdravotné stredisko s obvodnou zubnou a detskou ambulanciou, lekáreň, knižnica, kino, čistička odpadových vôd. Z úradov je to obecný úrad, matrika, oddelenie polície a pošta. Okrem toho sa ešte v obci nachádza rímsko-katolícky farský úrad. Obe cirkvi (katolícka a evanjelická) majú v obci kostol. V hasičskej zbrojnici sídli dobrovoľný hasičský zbor s viac ako storočnou históriou.

Zdroj: Peter Roth a kol.: Dejiny obce Hranovnica