Povrchový kras

Prameň č. 425 s teplou 18,6 – 19,80 C a výdatnosťou 21,6 – 38 l.s-1 vytvára Teplý potok, ktorý sa k východu pod dolinovou terasou dI. v štruktúrnych penovcoch rýchlo stráca (ponára) pravdepodobne na nepriepustné podložie, kde sa asi jeho vody zmiešavajú s prameňom č. 2 (obr. povrchová mapa; prameň č. 453) a vystupujú na povrch (pri štátnej ceste) s teplotou 14,8 – 16,60 C a výdatnosťou 76,3 – 86,9 l.s-1 (Halečka, 1988 – ústny oznam). Vody ústia do Vernárskeho potoka. Iné drobné pramene (Q = 0,1 – 0,5 l.s-1) sú prejavom studených vôd (6 – 7,10 C) plytkého obehu s vývermi na báze travertínov, alebo na tektonických zlomoch.

Koróziou hlavne pórovitých a vrstvovitých travertínov vznikli kaverny rôznych tvarov a veľkostí. Niektoré kaverny však mohli vzniknúť sekundárnym rozpúšťacím účinkom vystupujúcich fosílnych teplíc, čo sa dá pozorovať na II. a III. stráňovej terase. Výskyt škráp je výnimočný. Na Hincave sa na niektorých miestach nachádzajú slabo rozvinuté všeobecné škrapy a na stenách brál plytké žliabkovité škrapy.

Závrty sú sústredené na severnom okraji II. stráňovej terasy (Malacinová) pozdĺž zlomu jz.–sv. smeru, pri krížení s priečnym zlomom a zároveň na rozhraní travertínov a nekrasových hornín. Sú väčšinou malé, misovité a lievikovité, len v dvoch prípadoch s čerstvejším prepadom dna. Patria k náplavovému typu, pretože aj travertíny sú tu prekryté vrstvou nekarbonátovej sutiny.