História obce

Dejiny obce od prvej písomnej zmienky

Prvá písomná zmienka o Hranovnici pochádza z roku 1294, väčšina historikov sa však domnieva, že existovala už pred týmto dátumom. Jej vznik kladú rôzne: pravdepodobne do polovice alebo do 70-tych rokov 13. storočia. Pričiniť sa o to mali cisterciti za pomoci šoltýsa Hildebranda, pričom osadníci mali byť prevažne Nemci. Pri tomto tvrdení sa spravidla vychádza z listiny Belu IV. z roku 1260, ktorou potvrdil donáciu na hranice štiavnického opátstva na základe staršej listiny vydanej jeho bratom Kolomanom.

obec

Výskum dokázal, že založeniu obce Hranovnica predchádzalo založenie kláštora ku ktorému došlo v roku 1223. Založiť ho dal Koloman a so sebou priviedol do Uhorska mnoho Nemcov. Po roku 1270 si mnísi územie okolo kláštora a severné pobrežie Hornádu ponechali pre seba a ostatné územie vydali prenajímateľom – šoltýsom, aby tu založili jednotlivé osady. Tak vznikla aj Hranovnica.

Obec bola majetkom Štiavnického opátstva v rokoch 1223 – 1542 vo vlastníctve cistercitov. Potom prechádzala rôznymi vlastníkmi v zálohe. Posledným majiteľom v rokoch 1776 – 1945 bolo spišské biskupstvo.

história

Prevláda názor, že názov obce je odvodený od slova granica – hranica. Pravdepodobne preto, že leží na hranici medzi Spišom a Gemerom, alebo snáď aj Uhorska a Poľska. Jej názov sa dochoval v rôznych podobách Granich (1294, 1320), Greniz, Grenic (1321, 1328), Grenicz (1423), Hranowycza ( 598), Hranowcze (1773) a v roku 1786 sa už stretávame s dnešným názvom v podobe Hranownicza.

Dejiny obce v stredoveku

Zo stredovekých dejín obce sa zachovalo pomerne málo dokumentov. Za veľmi dôležitú sa považuje listina z roku 1294, kde sa nachádza prvá písomná zmienka o obci, ale aj ďalšie dôležité údaje o obci, medzi ktoré môžeme zaradiť údaje o pivovare, mlyne či rybníku. Keď v roku 1347 uhorský kráľ Ľudovít Veľký udelil spišskému cisterciatskému kláštoru právo súdnictva svojich poddaných, dostali sa i občania Hranovnice pod ich jurisdikciu.

Z ďalších dochovaných udalostí je potrebné spomenúť veľkú neúrodu v rokoch 1313 – 1314, nájazdy kobyliek v rokoch 1338 – 1474, či veľkú suchotu v roku 1473, kedy od jari až do novembra nepršalo a všetko vyschlo, lesy horeli od horúčavy.

Z ďalších nešťastí je potrebné uviesť zemetrasenia ( 1443 a 1453 ). Taktiež morové choroby, ktoré postihli obec viackrát.

Občania obce sa už v stredoveku živili okrem roľníctva aj baníctvom, ktoré malo tak veľký rozsah, že sa o stredovekej obci hovorí ako o banskom mestečku.

história

Dejiny obce v novoveku

Vpádom tureckého vojska do Uhorska sa začalo obdobie novoveku, ktoré sa odrazilo v živote obce, ktorý, zdá sa, pokračoval plynule ďalej.

Tu sú niektoré významné udalosti z tohto obdobia:

  • Roku 1540 vyschli studne.
  • V roku 1546 kobylky nivočili úrodu.
  • V rokoch 1585 – 1586 bola veľká neúroda, podobne aj v rokoch 1616 a 1622.
  • 1592 mala Hranovnica 31 domov (nie sú zahrnuté majere a ďalšie usadlosti panstva).
  • 5.8.1641 bola veľká zima (zamrzlo 150 koní aj ich pastieri).
  • Zemetrasenia boli 1643, 1656, 1662.
  • Roku 1676 v celom kraji bol veľký pád dobytka, kuruci spálili v Hranovnici 20 domov.
  • 3. – 5. júna 1695 do lesa chodili na saniach.
  • R. 1700 od Veľkej noci do septembra pršalo, následkom čoho bola veľká povodeň, podobne aj r.1724.
  • Roku 1708 celú zimu pršalo, a v lete bola neslýchaná suchota.
  • R. 1710 dve tretiny občanov vymrelo, vojsko všetku úrodu, dobytok aj domáce náradie zabralo, v jeseni ani nesiali.
  • Ohňom spustošenú Hranovnicu prevzali Jezuiti (1710). V roku 1711 ju nepravou cestou nadobudol baron Žigmund Nyáry proti čomu jezuiti protestovali, no Nyáry neodstúpil. Jezuiti v prozbopise na Karola VI. obšírne podávajú, že Hranovnica od starodávna ku štiavnickému opátstvu patrí. Nepochodili. A za týchto pravôt jezuitov s Nyárim sa obci mnoho škodilo. Pravota trvala od roku 1717 – 1721 kedy sa uzavrela zmluva, že Nyári oddá Hranovnicu jezuitom.
  • Roku 1724 vyhorela celá obec, onedlho zahynul rožný statok, neskoršie aj kone.
  • 1794 bol veľký hlad.
  • 1771 mnoho škôd narobili veľmi rozmnožené myši.
  • 1777 ľadovec vybil celý chotár.
  • 1799 sa veľmi rozmnožili vlci a keďže bola veľká zima odvážili sa aj ku osadám.

história

Dejiny obce v 19. a 20. storočí

  • Koncom mája 1805 napadol veľký sneh a skazil celú úrodu.
  • V roku 1808 mala obec 1494 obyvateľov.
  • V roku 1811 bola devalvácia. Zlaté a strieborné peniaze sa vláda nahradila medenými a papierovými.
  • Povodeň 24. – 26. 8. 1813 zabrala zbožie aj časť rolí. Akoby nešťastia nebolo dosť, prehnala sa cez obec 20.11.1813 ešte aj povíchrica.
  • V roku 1831 bola kolera. Vrchnosti nariadili: čisté studne, kyslú vodu od Sv. Ondreja, kanferový špiritus so spáleným žitom.
  • Rok 1833 – dohoda medzi panstvom a dedinami o výčape.
  • V roku 1846 bol veľký hlad, 1847 slyšiac, že idú kobylky od Debrecína od strachu žali aj nezrelú úrodu.
  • Revolučné roky 1848-49 neobišli ani Hornádsku kotlinu. Niektorí hranovničania boli príslušníkmi tzv. Spišskej gerily.
  • V roku 1883 bola rozšírená cesta medzi Hranovnicou a Kvetnicou.
  • Koncom 19. storočia mala Hranovnica 1921 obyvateľov, z nich 1095 Slovákov, 38 Nemcov, 3 Maďarov a 40 inej národnosti. Z cirkevného hľadiska 1069 rím.-kat., 124 evan., 23 židov a 5 grék.-kat. V obci sa nachádzalo 144 domov. Dedina mala poštový úrad. Patrila do pohornádskeho okresu, súdnej stolice v Levoči, súdneho okresu v Spišskej Sobote a daňového úradu v Kežmarku. Evanjelická fara bola filiálkou Šváboviec.
  • V auguste 1914 sa rozhoreli ohne 1. svetovej vojny. Aj občania Hranovnice narukovali, aby bránili záujmy Rakúsko – Uhorskej monarchie. V roku 1918 vznikol výbor SNR aj v Hranovnici.
  • Utrpenie občanov ani po vojne neutíchalo. Problémy so zásobovaním a nedostatkom potravy spôsobili, že v obci vypukla 6. 11. 1918 rabovačka.
  • 13.3.1931 bola kolaudácia vodného diela, čiastočná regulácia rieky Hornád pri Dubine.
  • K 31.12.1938 mala obec 1591 obyvateľov.

história

  • Začiatkom septembra 1939 sa rozpútala najhoršia vojna v dejinách ľudstva, ktorá sa skončila až v máji 1945. Obce sa výrazne dotkla až v jeseni 1944. V prvej etape bojov v okolí obce boli občania vysťahovaní v Rotbachu, iní v Hlbokom, na Betlanovskom, Plese a inde.
  • Dňa 19.8.1941 padal ľadovec, ktorý zničil úrodu.
  • Slávnosť zapojenie el. prúdu v obci sa konala 14.10.1943 a 19.12.1943 bol prvýkrát v dejinách obce v parku pred budovou pošty odovzdaný verejný vianočný stromček.
  • 9. mája 1954 bola na pamätníku pri križovatke v Hranovnici odhalená pamätná doska padlým.
  • 1. marca 1961 bolo sčítanie ľudu, podľa ktorého mala obec 1795 obyvateľov a 223 rodinných domov, 83 poľnohospodárskych usadlostí, 3 domy s viacerými bytmi.
  • Na prelome rokov 1962 a 1963 bola veľmi tuhá zima. Sneh, ktorý napadol 10. novembra, bol až do konca marca.
  • Na počesť padlých počas bojov v jeseni 1944 bol 3. septembra 1966 odhalený pamätník na miestnom cintoríne.
  • V noci z 20. na 21. augusta 1968 obsadili našu republiku vojská Varšavskej zmluvy. Udalosti mali v obci veľký ohlas: horúčkovite sa nakupovali potraviny, organizovala sa podpisová akcia na podporu predstaviteľov štátu a vedenia KSČ, objavujú sa heslá s protestnými myšlienkami.
  • V roku 1978 sa začalo s výkupom a búraním starých sypancov okolo Vernárky a zriadili sa dva parky.
  • Podľa celoštátneho sčítania ľudu mala obec k 1.novembru 1980 2032 obyvateľov, z toho 572 cigánskych obyvateľov.
  • V roku 1986 sa v obci začala budovať kanalizácia a vodovod. Ukončená výstavbou čističky odpadových vôd v roku 1990.
  • Začiatkom júna 1995 sa cez obec prehnala víchrica, ktorá poškodila domy viacerých občanov a zničila ihličnatý porast v prírodnej rezervácii Dubina.

história

Zaniknuté osady v okolí

Hincava: od Hranovnického Plesa na západ bola už v 13. storočí osada Hench,Hincendorf. Podľa názvu by mohla byť nemeckou osadou. Osadníci sa zaoberali baníctvom. Zanikla za časov husitov. R.1666 je Hincava majerom s roľami a lúkami, ktoré árendovali hranovničania, pokúsiac sa privlastniť si ho. Od času jezuitov je lesom s lúkami.

Borzov: roku 1320 opát Ján a konvent chcel rozšíriť majetok kláštora dal v lese Borzov 60 lánov na založenie osady. Osadníci dostali 17. ročnú lehotu. Často panujúci mor vykynožil ľudí a tak toto osadenie pravdepodobne znemožnil. Neskoršie, ako podnes, spomína sa len ako les Borzov. Ešte v súčasnosti je možné vidieť základy domov tejto osady.

Falštín: malá osada, ktorá sa nachádzala na východ od Vernára pri hore Sokolia skala sa spomína v roku 1310. Osada sa spomína ešte v roku 1320, keď bola majetkom štiavnického opátstva. Kedy zanikla sa presne nevie.

Stríž: pod týmto názvom sa v roku 1412 objavuje ako samostatná osada, jej existencia sa predpokladá už pred založením Štiavnického kláštora. Ležala na oboch stranách potôčika, v doline medzi Striebornou a Zámčiskom. Svoj chotár mala medzi Ugovským a Štiavnikom. Jej obyvatelia mali strážiť okoloidúcu cestu a zrejme prispievali aj na existenciu hradiska na Zámčisku. Zanikla údajne v roku 1431, keď na Spiš vtrhli husiti. Územie Stríža bolo pridelené k Ugovskému.

Ugovské: uprostred panstva medzi Kubachmi a Hranovnicou založili cisterciti gangriu (akoby ústredný majer) z územia niekdajšieho Stríža, ktorý bol známy pod menom Ugovské. Tu si zriadili vzorné hospodárstvo, taktiež sa darilo potrebnému včelárstvu. Tento majer na pravom brehu Hornádu bol vlastne malý kláštor s kaplnkou a obvyklými budovami, náradím a dobytkom. V roku 1911 biskup Párvy predal celé Ugovské Kubachom a Hranovnici, ktorý aj budovy zabrali tak, že po nich niet ani len znaku.

Zámčisko: stredoveká výstavba sa predpokladá po tatárskom vpáde. Hradisko má pretiahly elipsovitý tvar smerom JV – SZ. Rozložené je do svažitého terénu horského chrbta, pričom vyššie situovaná časť tvoriaca jeho akropolu je v areáli oddelená hlbokou priekopou. Opevnenie hradiska pozostáva z jedného priebežného valu, vzniknutého jednoduchým nakopením zeminy, ako to môžeme pozorovať v úseku, kde bol porušený výstavbou vleku, ako i v záreze lesnej cesty v jeho JJV časti. Aj keď nevieme, kedy presne osada zanikla, najčastejšie sa uvádza husitský vpád, zdá sa však najpravdepodobnejšie, že zanikla v priebehu 15. storočia.

Zdroj: Peter Roth a kol.: Dejiny obce Hranovnica